Vzduch bol naplnený vôňou dymu a dažďa a popol pokrýval sneh. Stál nehybne na mieste a v trasúcich sa rukách držal malé, trasúce sa mačiatko.
„Pane… ste v poriadku?“ spýtal som sa.
„Všetci sú preč,“ zamumlal. „Dom, fotografie, všetko. Ona je jediné, čo mi zostalo.“
Zovrelo mi srdce. Neskôr som zistil, že sa volá Elias. Poprosil ma o teplé miesto pre mačiatko a trochu mlieka. Vzal som ich k sebe domov, kde mi Elias rozprával, že našiel Spark práve v okamihu, keď sa zrútila strecha. Stala sa jeho nádejou.
V nasledujúcich dňoch Elias začal rozprávať o svojej zosnulej manželke Clare a postupne sa bolesť v jeho srdci začala upokojovať. Jedného dňa prišla jeho vnučka Lena, znepokojená správami o požiari. Silno sa objali, cítili úľavu. Lena zostala bývať s ním a spoločne začali budovať nový život.
Keď som ich navštívil, dom bol opäť svetlý a plný smiechu. Elias mi ukázal fotografiu svojej novej rodiny a povedal:
„Stratil som všetko, ale našiel som ešte viac. Nádej je vždy.
Eliášov príbeh ma naučil, že straty sú súčasťou života, ale dôležité je, ako sa s nimi vyrovnáme. Aj v najťažších časoch je vždy niečo, čo nám pomáha ísť ďalej.