Je to strašný pocit, keď zostanete sama vo veku 56 rokov. Deti sú už dospelé a manžel zrazu odišiel. Syn a dcéra majú svoj vlastný život. A čo manžel? Proste si spomenul na starú lásku a podľahol svojim citom. Bohužiaľ, aj také veci sa v živote stávajú.
Rozhodol sa znovu nadviazať vzťah so ženou, s ktorou sa v mladosti rozišiel. Povedal, že všetky tie roky miloval len ju a manželstvo so mnou bola chyba. V podstate sa môj zákonný manžel vybral dohnať to, čo zmeškal.
Náš rodinný život začal celkom bežne. Úprimne povedané, ani som netušila, že mal nejakú lásku. Úplne som sa ponorila do rodinného kolobehu, aby boli moji blízki šťastní. Starala som sa o deti a manžela a všetko som to skĺbila s prácou, aby som prispela do rodinného rozpočtu. Chcela som byť dobrou manželkou, mamou, gazdinkou a kariéristkou. V honbe za ideálmi som strácala samú seba.
Ani večer po tom všetkom zhonu som si nemohla oddýchnuť. Veď kto bude upratovať a variť? A tak každý deň – bez víkendov a sviatkov. Ani som si nevšimla, kedy sa odo mňa manžel vzdialil. Proste prestal participovať na rodinných záležitostiach a každý druhý deň prichádzal domov len na noc.
Nedávno prišiel a jednoducho začal zbierať svoje veci.
— Neber si to osobne, ale odchádzam, — pokojne mi oznámil.
— Mám ti pomôcť sa zbaliť?
— A nebude žiadna hádka? Tak ľahko ma pustíš?
— Aký má zmysel ťa držať, keď v poslednej dobe žijeme ako susedia? Nemáme ani lásku, ani rešpekt v rodine!
— Nechám ti všetko, čo sme mali!
— My? Môj byt a auto? Tak choď, ty veľkorysý!
Áno, veľmi ma to ranilo. V tej chvíli som sa cítila zneužitá. Vložila som toľko úsilia do svojej rodiny a nakoniec som ostala bez ničoho. Prežívať takéto emócie v takomto veku je veľmi ťažké.
Nenechala som sa však upadnúť do depresie a smútku. Ak mám byť úprimná, naopak som pocítila úľavu. Začala som robiť všetko to, čo mi manžel roky zakazoval. Dala som si farbiť vlasy, kúpila som si nové oblečenie, začala som sa líčiť a častejšie si hovoriť, aká som krásna.
— Valentína Borisovna, doslova ste rozkvitli pred očami. Stalo sa vo vašom živote niečo nové? Láska vám dodáva krídla?
— Nie, jej absencia, — zasmiala som sa v odpovedi.
Keď som si uvedomila, aké je skvelé byť sama, zazvonilo to pri dverách. Bol to môj bývalý.
— Otvor! Prečo si vymenila zámky?
— Musím sa ťa pýtať na povolenie?
— Otvor, prosím ťa. Milujem ťa, počuješ? Nikoho iného nepotrebujem!
— Čo? Vyhodila ťa tvoja milovaná a nemáš kam ísť? Ak neprestaneš klopať, zavolám políciu.
Myslel si, že ho pustím dnu. Ani ho nenapadlo, že už nie je cesty späť. Aký je naivný… Alebo som mu mala dať druhú šancu? Čo si o tom myslíte?