Pavel hľadel na plachtu, akoby Darina pred neho predložila oficiálne predvolanie.
—Naozaj si toto všetko napísal?
— Áno.
—Máme teraz radi susedov?
—V poslednej dobe žijeme niečo také. Druhému slúžil iba jeden sused.
—Mimochodom, aj ja pracujem.
— Ja tiež.
— A unavujem sa.
— Ako ja.
— Mama sa o mňa len bojí!
Darina prikývla.
— Nech sa trápi vo svojom byte.
Pavel sa postavil, podišiel k oknu a potom sa prudko otočil.
—Čo ak nie som spokojný s tvojimi pravidlami?
— Takže, prestaneme spolu žiť. Rozvod podáme cez súd, lebo máme maloleté dieťa. Byt zostáva môj. Otázka komunikácie so Sonyou a výdavky na ňu sa riešia samostatne.
Nebledol hneď.
Najprv sa krátko uškrnul, akoby to všetko neznelo vážne.
Potom prešiel dlaňou po tvári a klesol späť do kresla.
—Rozhodli ste už všetko vopred?
— Iba jeden. Nebude to rovnaké ako predtým.
—A to všetko kvôli včerajšej hádke?
Darina prekvapene pozrela na svojho manžela.
— Naozaj? Jedna hádka?
Vstala a vytiahla zložku zo skrine.
Vnútri boli šeky, účtenky a záznamy o jej rodinných výdavkoch.
Nie pre súd.
Nie aby som to raz ukázal manželovi.
Darina bola jednoducho zvyknutá zapisovať si výdavky, inak sa peniaze minuli okamžite a Pavel bol úprimne prekvapený, prečo si opäť potrebuje niečo kúpiť.
Položila zložku na stôl.
— Tu sú účty za energie za posledné mesiace. Tu sú náklady pre Sonyu. Sú tu chemikálie pre domácnosť. Produkty. Lekáreň. Oprava vysokej stoličky, ktorú ste sľúbili, že ju vezmete pánovi na mesiac a pol, takže nakoniec som zavolal pánovi. Tu sú jej hodiny kreslenia. Darčeky do škôlky. Zimné topánky.
Pavel otvoril zložku.
Listoval som cez niekoľko strán.
Zamračil sa.
—Zbieraš to schválne už roky?
— č. Len som si už dosť dávno uvedomil, aké pohodlné je, aby si každý nevšimol, čo robím.
— Takže nerobím vôbec nič?
— Niekedy áno. Po tretej pripomienke.
Chcel namietať.
Ale potrebné slová sa nenašli.
Pavlove prsty sa ešte trochu prevrátili papiermi, potom zložku posunul preč.
— Mama hovorí, že ma úmyselne obraciaš proti nej.
—Máš tridsaťosem rokov, Paul. Ak niekto stále môže «turn» dospelého muža v tomto veku proti svojej vlastnej matke alebo manželke, potom problém je ďaleko odo mňa.
Ostro sa pozrel na Darinu.
— Nehovor to.
—Ako hovoriť? Znova ticho triediť produkty, kým budete diskutovať o tom, aká ťažká je moja postava?
Paul neodpovedal.
V tej chvíli Sonya vybehla z miestnosti s kresbou.
— Ocko, pozri! Nakreslil som náš dom.
Paul vzal plachtu.
Na papieri bol veľký dom s jasne žltým oknom.
Pri ňom stáli traja ľudia.
Nad jedným bol napísaný krivými písmenami «mom».
Nad druhým — «me».
Nad tretím — «dad».
Babička nebola na obrázku.
—Veľmi krásne, povedal — Paul potichu.
Sonya sa vážne pozrela na svojho otca.
—A moja stará mama povedala, že moja matka bola celý čas nahnevaná. Ale mama sa nehnevá. Robí len veľa vecí.
Darina na sekundu zavrela oči.
Nie preto, že by som sa chystal plakať.
Dieťa práve počulo oveľa viac, ako dospelí očakávali.
Pavel sa pozrel na svoju dcéru.
Potom do Dariny.
Po prvý raz v jeho tvári nebolo podráždenie.
Len zmätok.
Nepríjemnosť.
A možno aj hanba.
— Sonechka, choď a dokonči kreslenie kvetov blízko domu, dobre?
— Dobre.
Dievča bežalo späť.
Darina opatrne vzala kresbu a položila ju na poličku.
—To je dôvod, prečo už nebude viesť žiadne takéto rozhovory.
Pavel ticho prikývol.
Tentoraz žiadny spor.
Prvých pár dní sa snažil žiť tak, akoby sa všetko čoskoro vrátilo na svoje pôvodné miesto samo.
Išiel do chladničky a spýtal sa:
— Prečo nie je syr?
Darina pokojne odpovedala:
— Pretože som to nekúpil.
—Čo je vôbec na jedenie?
— Sonya má pripravené jedlo na zajtra. Urobím si večeru pre seba. Obchod je neďaleko, ak niečo potrebujete.
Pavel bol naštvaný.
Dvere skrinky nahlas zavrel.
Hľadala som rýchle občerstvenie.
Ale postupne som objavila úžasnú vec.
Zásoby v byte sa už sami nedopĺňali.
Z kávy — sa na poličke neobjavila žiadna nová plechovka.
Jeho sprchový gél bol prázdny — prázdne balenie zostalo tam, kde ho nechal.
Košík s naplneným oblečením a veci sa akosi záhadne nezmenili na čisté a vyžehlené veci.
Na tretí deň išiel Pavel prvýkrát po dlhom čase nakupovať potraviny sám.
Vrátil sa s obrovským vrecom a takmer slávnostne rozložil chlieb, syr, obilniny, mrazené kotlety, paradajky, banány pre svoju dcéru a tri balíčky toaletného papiera na stole.
Darina skontrolovala nákupy.
— Nechal si šek?
— Prečo?
—Aby sme pochopili naše výdavky.
—Zase tvoje stoly?
— Presne tak. Dospelosť je niekedy dosť nudná vec.
Pavel sa chystal žartovať, ale zmenil názor.
Vytiahol pokrčený šek z vrecka a položil ho na stôl.
Darina ho nechválila.
Nepovedal nadšený «well done».
Len povedal:
— Bananas Sony odložil.
Z nejakého dôvodu to bol nedostatok chvály, ktorý Pavla bolel viac ako akýkoľvek škandál.