— Mám len päťdesiat, chcem mladú, atraktívnu a starostlivú ženu bez bytových problémov, úverov a detí. Ivan, 51 rokov.
— Hľadám mladú ženu do tridsiatky, príťažlivú, bez detí a životných komplikácií.
— Bolo by ideálne, keby mala vlastný byt — mohli by sme ho prenajímať a odkladať peniaze na spoločnú budúcnosť.
— Čo ponúkam ja? Stabilitu, životné skúsenosti a spoľahlivého muža po boku.
— Prečo mi vlastne nikto neodpovedá?
Volám sa Ivan, mám päťdesiatjeden rokov a úprimne povedané, začínam byť unavený z toho, ako dnes fungujú vzťahy a zoznamovanie. Človek má pocit, že nároky na mužov sa vyšplhali do absurdných výšok, zatiaľ čo mnohé ženy sú presvedčené, že im svet niečo dlhuje len preto, že existujú. Pritom keď sa na to pozriem bez emócií, myslím si, že som úplne normálny muž: mám usporiadaný život, vlastný byt, auto, stabilnú prácu, žiadne dlhy ani vážne problémy. A úprimne nechápem, prečo toto všetko dnes prestalo mať hodnotu, najmä pre mladé ženy, ktoré si svoj život ešte len budujú.
Nikdy som nebol ženatý. Samozrejme, mal som vzťahy aj spoločné bývanie s partnerkami, ale nikdy to nedospelo k niečomu naozaj vážnemu. Vždy som si myslel, že netreba nič uponáhľať: najprv si treba užiť život, pochopiť samého seba a zistiť, čo človek vlastne chce. Až potom má zmysel zakladať rodinu vedome a zodpovedne. Teraz, vo veku päťdesiatjeden rokov, mám konečne pocit, že som pripravený. Túžim po stabilite, po žene po svojom boku, po rodine, deťoch a skutočnom domove, nie po nekonečných románikoch bez budúcnosti.
A áno, hovorím to otvorene: chcem mladú partnerku — ideálne do tridsiatky, maximálne tridsaťdva rokov. Chcem mať deti a úprimne nevidím zmysel vo vzťahu so ženou, ktorá už má dieťa, úvery, bývalého manžela a množstvo starých problémov. Skôr či neskôr by to všetko dopadlo aj na mňa a ja nechcem niesť cudzie bremená. Túžim začať odznova, vytvoriť niečo spoločné, vlastné, bez tieňov minulosti.
Podľa mňa je to úplne prirodzené.
Nemyslím si, že žiadam niečo nereálne.
Nehľadám modelku z titulky časopisu. Stačí mi upravená, príjemná a pokojná žena, ktorá nepotrebuje neustále dokazovať, že všetko zvládne sama. Úprimne povedané, ženy s takýmto postojom často pôsobia vo vzťahu tak, akoby muža vôbec nepotrebovali. Potom sa človek pýta: načo vlastne vstupujú do vzťahu?
Ja túžim po pokojnej, rodinne založenej a praktickej žene. Chcem, aby bol doma poriadok, navarené jedlo, pocit tepla a rodiny — nie atmosféra internátu, kde si každý žije sám pre seba a nikto za nič nenesie zodpovednosť.
A poviem úprimne aj ďalšiu vec: bolo by dobré, keby mala vlastný byt. Veď je to logické — mohli by sme ho prenajímať, šetriť peniaze a budovať spoločnú budúcnosť namiesto zbytočného míňania. Nerozumiem, prečo to niektorí vnímajú negatívne. Veď by to bolo výhodné pre nás oboch a predstavovalo by to investíciu do spoločného života.
Ja sám mám dvojizbový byt, auto a stabilný príjem. Nepijem, netúlám sa po nociach a nezmiznem na niekoľko dní bez vysvetlenia. Som pokojný, rozumný a dospelý muž, ktorý chce normálnu rodinu. Zdalo by sa, že to by malo stačiť.
Lenže realita vyzerá úplne inak.
Zaregistroval som sa na zoznamke, vyplnil profil a všetko napísal úprimne, bez prikrášľovania. Jasne som uviedol, koho hľadám, aké mám ciele a čo od vzťahu očakávam. Nechcel som nikoho zavádzať, pretože si myslím, že je lepšie hovoriť pravdu hneď na začiatku, než byť neskôr sklamaný.
A výsledok?
Úplné ticho. Správy si ženy prečítajú — a neodpovedia. Niektoré si ich ani neotvoria. Akoby som vôbec neexistoval.
Najprv som si myslel, že problém je v profile. Preto som ho prerobil, pridal fotografie — normálne, prirodzené, bez pózovania a predvádzania sa. Chcel som len ukázať, že som obyčajný normálny človek.
Ale nič sa nezmenilo. Opäť ticho.
Občas síce nejaká odpoveď prišla, ale často bolo lepšie, keby neprišla vôbec.
Jedna žena, mala dvadsaťsedem rokov, mi odpísala po niekoľkých dňoch.
Úprimne ma to potešilo. Povedal som si: konečne sa niečo pohlo.
Začali sme si písať. Komunikoval som pokojne, slušne a bez nátlaku. Pýtal som sa, čomu sa venuje, aké má plány a ako si predstavuje vzťah.
Odpovedala stručne a bez veľkého záujmu.
Tak som sa opýtal priamo:
„Hľadáš vážny vzťah?“
Napísala:
„Záleží na tom, čo ponúkaš.“
Úprimne som odpovedal:
„Ponúkam stabilitu, rodinu a muža, ktorý vie, čo chce.“
Vzápätí prišla otázka:
„A koľko zarábaš?“
Napísal som jej pravdu. Môj príjem je normálny — nie milióny, ale ani minimum. A potom jednoducho zmizla. Bez vysvetlenia. Prestala písať.
Ďalšia žena, dvadsaťpäťročná, komunikovala spočiatku oveľa živšie. Dokonca žartovala a pár dní sme si rozumeli celkom dobre. Už som si myslel, že som konečne našiel normálneho človeka.
Lenže keď som spomenul, že hľadám partnerku bez detí a s túžbou po rodine, napísala:
„A ty si naozaj myslíš, že si zaujímavý pre ženy v mojom veku?“
Spýtal som sa, čo tým myslí.
Odpovedala:
„Ty chceš mladú, krásnu a bezproblémovú ženu, ale čo vlastne ponúkaš ty? Muža po päťdesiatke s množstvom požiadaviek?“
Tým sa rozhovor skončil. A podobných situácií som zažil už viac.
Začínam mať pocit, že ženy dnes jednoducho prestali vidieť hodnotu v mužovi.
Nestačí im stabilita. Nestačí im bývanie. Nestačí im, že si dospelý, rozumný a bez zlých návykov. Chcú ešte niečo navyše, ale nikto nevie presne povedať čo.
Najirónejšie na tom je, že jediná žena, ktorá mi skutočne prejavila záujem, mala veľmi konkrétny cenník.
Napísala hneď na začiatku:
„Stretnutie stojí toľko, noc toľko.“
Najprv som si myslel, že je to vtip.
Ale nebol. Myslela to úplne vážne. A práve vtedy som pocítil definitívne sklamanie.
Pretože zrazu to vyzerá tak, že buď človeka nikto nechce, alebo ho chcú len za peniaze.
A kde sú normálne vzťahy? Kde sú ženy, ktoré túžia po rodine, deťoch a pokojnom živote?
Alebo sú už všetky zadané? Alebo o mužov ako ja už jednoducho nemajú záujem? Niekedy si naozaj kladiem otázku, či problém nie je vo mne.
Potom sa však rozhliadnem okolo seba a vidím mužov v mojom veku, ktorí žijú s mladými ženami, zakladajú rodiny a majú deti. Takže možné to očividne je.
Možno len stretávam nesprávne ženy. Ale ako dlho ešte mám hľadať? A hlavne kde?
Pretože čoraz častejšie mám pocit, že ženy sa jednoducho zmenili — a nie práve k lepšiemu.
Prestali si vážiť stabilitu. Prestali si vážiť skúsenosti. Prestali si vážiť muža, ktorý chce rodinu. Hľadajú niečo iné.
A práve to „niečo iné“ zostáva pre mňa dodnes záhadou.
Psychologický pohľad
V tomto príbehu je viditeľný výrazný rozdiel medzi tým, čo muž od partnerky očakáva, a tým, čo je ochotný ponúknuť on sám. Jeho požiadavky na ženu sú pomerne vysoké, pričom svoju vlastnú hodnotu vo vzťahu vníma omnoho vyššie, než ako ju môžu vnímať ostatní.
Jeho predstava ideálnej mladej ženy zároveň takmer úplne ignoruje jej vlastné potreby, ciele a záujmy. Práve preto jeho ponuka nepôsobí na dnešnom partnerskom trhu príliš atraktívne. Odmietnutie zo strany žien nevníma ako spätnú väzbu, ale ako dôkaz toho, že problém je v ženách samotných a v ich „pokazenom“ správaní.
Hlavná myšlienka je jednoduchá: ak sa očakávania výrazne rozchádzajú s realitou a nároky na partnera nie sú vyvážené vlastnými možnosťami a ochotou brať ohľad na druhého človeka, odmietnutia sú prirodzeným výsledkom. Človek ich však často považuje za nespravodlivé, hoci ide len o úplne logickú reakciu okolia.