Myslela som si, že všetko bude jednoduché: budem predstierať, že som šťastná, prinútim Iľju pochopiť, že sa mám bez neho výborne, a všetko sa zázračne napraví. Túžila som po tom, aby žiarlil, aby si uvedomil, koho stratil, a možno sa ku mne napokon vrátil. Lenže udalosti sa vyvinuli úplne inak, než som si vysnívala, a donútili ma zamyslieť sa nad všetkým — dokonca aj nad sebou samou.
Stála som uprostred preplneného letiska, nervózne som kontrolovala telefón a premýšľala, či sa Danila naozaj objaví. Bol to v podstate cudzinec, ktorého som zatiahla do svojho šialeného plánu. Celé to vzniklo počas jednej osamelej a emocionálne náročnej noci v bare, keď som sa zverovala človeku, ktorého som sotva poznala.
Po rozchode s Iľjom som bola úplne zlomená, a tak som Danilovi vyrozprávala všetko, čo ma trápilo. On sa mi na oplátku priznal, že si nikdy nemohol dovoliť poriadnu dovolenku. A práve vtedy vznikla zvláštna dohoda: ja získam dokonalého „priateľa“ na oko, aby som vyvolala žiarlivosť, a on dostane luxusný oddych zadarmo. V tej chvíli sa to zdalo ako ideálne riešenie pre nás oboch.
Z myšlienok ma vytrhol známy hlas.
— Ahoj.
Zdvihla som hlavu a uvidela Danilu, ako ku mne kráča s pokojnou, sebavedomou tvárou, akoby šlo o úplne obyčajný deň. Vyzeral uvoľnene, bez jedinej známky stresu, čo ma paradoxne znervózňovalo ešte viac.
— Tak predsa si prišiel, — povedala som a snažila sa znieť sebavedomo, hoci sa mi hlas jemne triasol.
— A ty si si stále istá, že je to dobrý nápad? — opýtal sa s pobaveným výrazom.
Na chvíľu som zaváhala. Úprimne? Už mi to ako dobrý plán vôbec nepripadalo.
— Nie celkom… ale teraz už niet cesty späť, — pousmiala som sa slabo.
Danila len pokrčil plecami, akoby na tom vôbec nezáležalo.
— Nemám sa na čo sťažovať. Letím na dovolenku s nádhernou ženou a ešte za to dostanem zaplatené, — žmurkol na mňa.
Okamžite som cítila, ako mi horeli líca.
Usadili sme sa v lietadle… a práve vtedy sa všetko skomplikovalo. Keď som prechádzala uličkou, žalúdok sa mi nepríjemne stiahol. Uprostred kabíny sedel Iľja. A vedľa neho jeho nová priateľka. V hrudi ma pichlo tak silno, až som mala problém dýchať.
— Alina? — v jeho hlase zaznelo prekvapenie. — Čo tu robíš?
Jeho pohľad sa okamžite presunul na Danilu stojaceho pri mne a oči sa mu podozrivo zúžili.
Danila však zareagoval dokonale. Bez zaváhania ma objal okolo pása a pritiahol si ma bližšie.
— Letíme na dovolenku spolu, — povedala som rýchlo. — Je to môj priateľ.
Tieto slová zneli zvláštne, no v tej chvíli boli nevyhnutné.
Iľja však reagoval úplne inak, než som čakala. Len pokrčil plecami.
— Tak si to užite, — odvetil chladne, bez náznaku žiarlivosti.
Počas letu som sa nedokázala upokojiť. V hlave som mala úplne iný scenár. Predstavovala som si, ako Iľja pochopí, že ma stratil, a bude ma chcieť späť. Vedela som, že býva v tom istom rezorte — dozvedela som sa to cez spoločných známych. Danila a ja sme mali iba zahrať svoje úlohy.
Lenže keď sme otvorili dvere hotelovej izby, všetko sa obrátilo naruby.
— Je tu iba jedna posteľ, — zamrmlala som šokovane pri pohľade na obrovskú posteľ uprostred miestnosti.
Danila sa rozosmial, akoby ho to nesmierne bavilo.
— Vyzerá to tak, že sa budeme musieť trochu uskromniť.
— Ani náhodou! — vyhŕkla som panicky a okamžite som zamierila na recepciu vyriešiť omyl.
Samozrejme, Iľja stál neďaleko a všetko počul.
— Už prvé problémy? — podpichol ma s ironickým úsmevom.
— Nie, všetko je perfektné, — zaklamala som a prinútila sa usmiať.
Danila sa len oprel o pult a očividne sa na celej situácii zabával.
Tej noci sa nedalo uniknúť realite. Musela som spať vedľa Danilu. Držala som sa úplne na kraji postele, len aby som sa ho náhodou nedotkla.
— Upokoj sa, idem len spať, nie ťa zjesť, — zasmial sa, keď som po ňom hodila vankúš.
Nasledujúce dni boli zvláštnou kombináciou trápnych stretnutí s Iľjom a nečakane krásnych chvíľ s Danilom. Svoju rolu hral dokonale. Rozosmieval ma spôsobom, akým sa to nikomu nepodarilo celé mesiace. Stavali sme hrady z piesku, smiali sa z príliš vážnych turistických sprievodcov, šantili vo vode ako deti. A ja som po veľmi dlhej dobe opäť cítila skutočné šťastie.
Jedného večera po večeri ma Danila chytil za ruku.
— Poď so mnou, — povedal a ťahal ma smerom k pláži.
Nečakane ma zdvihol do náručia a rozbehol sa priamo do mora. Kričala som, smiala sa a prosila ho, aby prestal, ale on sa len smial ešte viac. O pár sekúnd sme boli obaja úplne premočení.
Pod hviezdnou oblohou sa medzi nami niečo zmenilo. Danila sa na mňa pozrel tak vážne, až sa mi zastavil dych. Myslela som si, že ma pobozká. No v panike som začala hovoriť o Iľjovi a rýchlo som odišla späť do hotela. Danila zostal stáť na pláži a mlčky sledoval, ako odchádzam.
Na druhý deň ráno sa všetko definitívne zlomilo. Iľja ma zastavil v hotelovej hale.
— Stále ťa milujem, Alina, — povedal trasúcim sa hlasom. — Skúsme to znova.
Potom ma pobozkal.
A práve vtedy som si uvedomila niečo zvláštne. Necítila som vôbec to, čo som očakávala. Žiadnu bolesť, žiadnu túžbu po návrate. Namiesto toho som pochopila, že som sa zmenila.
— Nie, Iľja, — povedala som pokojne, ale rozhodne. — Zaslúžim si človeka, ktorý ma naozaj vidí. A tým človekom nie si ty.
Keď som sa však vrátila na izbu, čakal ma šok. Danila bol preč. Jeho veci zmizli.
Zmocnila sa ma panika.
— Danila! — vykríkla som a vybehla von.
V diaľke som ho uvidela odchádzať s taškou cez plece.
— Prosím, neodchádzaj! — kričala som, keď som ho dobiehala.
Zastavil sa, no neotočil sa ku mne hneď.
— Už nepotrebuješ toto divadlo, Alina, — povedal ticho.
— Nie, ty tomu nerozumieš, — lapala som po dychu. — Ja už nepotrebujem žiadne predstieranie. Potrebujem teba. S tebou sa smejem. Pri tebe sa cítim živá. A nechcem ťa stratiť.
Danila chvíľu mlčal. Na okamih som si myslela, že odíde. Potom však pustil tašku na zem.
Bez jediného slova ku mne pristúpil, chytil moju tvár do dlaní a pobozkal ma. Nebolo to kvôli hre. Nebolo to súčasťou plánu. Bolo to skutočné.
— Nakoniec tá jedna posteľ nebola až taká katastrofa, — zašepkala som so slzami v očiach.
— Úprimne? Bola to najlepšia časť celej dovolenky, — usmial sa a znovu ma pobozkal.
To, čo sa začalo ako hlúpy plán na získanie bývalého späť, sa premenilo na niečo skutočné a úprimné. Niekedy totiž práve tie plány, ktoré sa úplne rozpadnú, prinesú do života to najlepšie.
Čo si myslíte o tomto príbehu? Podeľte sa o svoj názor v komentároch!