S pribúdajúcim vekom už organizmus nedokáže tak ľahko znášať to, čo predtým prebiehalo takmer bez povšimnutia. V mladosti mohol človek zaspať v nepohodlnej polohe, takmer sa nevyspať, ráno prudko vstať z postele – a o chvíľu sa opäť cítiť plný energie. Po 60. roku života však telo začína fungovať inak. Regenerácia prebieha pomalšie, záťaž sa pociťuje silnejšie a bežné maličkosti sa čoraz častejšie prejavujú a ovplyvňujú celkovú pohodu.
Najnečakanejšie na tom je, že mnohé vekové ťažkosti často nezačínajú vážnymi ochoreniami. Omnoho častejšie ich vyvolávajú tie najbežnejšie každodenné návyky, ktoré človek opakuje denne po mnoho rokov. Platí to najmä pre spánok a všetko, čo súvisí s posteľou.
Posteľ sa zvyčajne vníma ako najpokojnejšie a najbezpečnejšie miesto v dome. Tu človek odpočíva, načerpáva sily a trávi značnú časť svojho života. Ak si však roky zachovávame nesprávne návyky, organizmus na to postupne začne reagovať bolesťou krku, poruchami spánku, rannou únavou, výkyvmi krvného tlaku a neustálym svalovým napätím.
Po 60. roku života je obzvlášť dôležité pozorne načúvať svojmu telu. Nie preto, že by sme sa mali báť veku, ale preto, že zdravie a kvalita života si vyžadujú šetrný prístup.
- Zaspávať na bruchu
Mnohí považujú spanie na bruchu za najpohodlnejšie a najbežnejšie. Zdá sa, že takto je ľahšie sa uvoľniť: schovať tvár do vankúša, podložiť si nohu, prikryť sa dekou a rýchlejšie zaspať. Z emocionálneho hľadiska sa táto poloha skutočne môže zdať pohodlná. Pre chrbticu, svaly a cievy sa však často stáva vážnou záťažou.
Keď človek spí na bruchu, jeho hlava je nútená byť otočená na jednu stranu po dobu niekoľkých hodín. Krčná chrbtica sa ocitá v neprirodzenej polohe a svaly sa nemôžu úplne uvoľniť. Dodatočná záťaž dopadá aj na bedrovú oblasť, najmä ak je matrac príliš mäkký a telo sa do neho prepadá.
V mladom veku sa organizmus ešte dokáže rýchlo vyrovnať s podobným nepohodlím. Ale po 60. roku života sú následky oveľa citeľnejšie. Ráno sa môžu objaviť bolesti krku, stuhnutosť, znecitlivenie rúk, ťažkosť v ramenách, napätie v chrbte a dokonca aj bolesti hlavy.
Mnohí sa roky snažia tieto príznaky odstrániť pomocou masti, tabliet a masáží, bez toho, aby si uvedomili, že zdroj problému môže spočívať doslova v polohe počas spánku.
V zrelom veku lekári často odporúčajú uprednostňovať spánok na boku alebo na chrbte. Takéto polohy umožňujú chrbtici byť bližšie k prirodzenému stavu a pomáhajú znížiť zaťaženie kĺbov, svalov a ciev.
Poloha počas spánku nie je vôbec maličkosť. Je to každodenná podpora chrbtice, ktorá sa po 60. roku života už nezotavuje tak rýchlo ako v mladosti.
- Spanie na starom, nepohodlnom alebo príliš vysokom vankúši
Mnohí nepripisujú bežnému vankúšu žiadny význam. Medzitým práve on každú noc určuje, v akej polohe sa bude hlava, krk a horná časť chrbta nachádzať počas šiestich až ôsmich hodín.
Časom každý vankúš stratí svoj pôvodný tvar. Môže sa stať príliš mäkkým, sploštiť sa, zhluknúť sa alebo naopak začať tlačiť na niektorých miestach. Človek si na toto nepohodlie postupne zvykne a prestane si všímať, že sa prebúdza s napätím v krku, ramenách a zátylku.
Obzvlášť škodlivé sú príliš vysoké vankúše. Kvôli nim je krk v nesprávnom uhle, môže dôjsť k narušeniu krvného obehu a svaly zostávajú napäté aj počas spánku.
Po 60. roku života sa takéto detaily začínajú výrazne prejavovať na celkovom zdravotnom stave. Človek môže spať celú noc, ale ráno sa aj tak zobudí vyčerpaný, podráždený, unavený a bez pocitu skutočného odpočinku.
Existuje jednoduchý znak dobrého spánku: po prebudení by telo nemalo pripomínať bolesťou. Nemala by byť prítomná bolestivosť, ťažkosť, stuhnutosť a pocit, akoby noc prešla bez regenerácie.
Správny vankúš by mal podporovať krk, a nie nútiť ho do nepohodlnej polohy. Niekedy môže obyčajná výmena starého vankúša zlepšiť zdravotný stav výraznejšie ako drahé procedúry a lieky.
Po šesťdesiatke už pohodlie nemožno považovať za rozmar. Stáva sa dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie.
- Nechať telefón celú noc pri hlave
Moderné zariadenia sa nenápadne dostali dokonca aj do spálne. Mnohí zaspávajú s telefónom v ruke, vkladajú si ho pod vankúš alebo ho nechávajú nabíjať priamo pri hlave.
Na prvý pohľad sa takýto zvyk zdá byť neškodný a bežný. Ale nejde len o spory o možnom vplyve žiarenia, na ktoré sa doteraz nedosiahla úplná zhoda.
Hlavný problém spočíva v neustálom vzrušení nervovej sústavy.
Človek ide spať po prečítaní správ, znepokojujúcich príspevkov, krátkych videí alebo nekonečného prúdu príspevkov na sociálnych sieťach. Aj v noci mozog zostáva v pohotovostnom režime: čo ak príde oznámenie, správa alebo hovor.
Po 60. roku života sa nervový systém stáva citlivejším na podobné podnety. Spánok sa stáva povrchným, nepokojným a prerušovaným. Človek sa v noci častejšie budí, dlhšie zaspáva a ráno pociťuje únavu namiesto sviežosti.