Po šesťdesiatke to robí veľa ľudí – a potom sa sťažujú na výkyvy krvného tlaku, nespavosť a bolesti: 6 škodlivých návykov v posteli, ktorých by ste sa mali čo najskôr zbaviť

S pribúdajúcim vekom už organizmus nedokáže tak ľahko znášať to, čo predtým prebiehalo takmer bez povšimnutia. V mladosti mohol človek zaspať v nepohodlnej polohe, takmer sa nevyspať, ráno prudko vstať z postele – a o chvíľu sa opäť cítiť plný energie. Po 60. roku života však telo začína fungovať inak. Regenerácia prebieha pomalšie, záťaž sa pociťuje silnejšie a bežné maličkosti sa čoraz častejšie prejavujú a ovplyvňujú celkovú pohodu.

Najnečakanejšie na tom je, že mnohé vekové ťažkosti často nezačínajú vážnymi ochoreniami. Omnoho častejšie ich vyvolávajú tie najbežnejšie každodenné návyky, ktoré človek opakuje denne po mnoho rokov. Platí to najmä pre spánok a všetko, čo súvisí s posteľou.

Posteľ sa zvyčajne vníma ako najpokojnejšie a najbezpečnejšie miesto v dome. Tu človek odpočíva, načerpáva sily a trávi značnú časť svojho života. Ak si však roky zachovávame nesprávne návyky, organizmus na to postupne začne reagovať bolesťou krku, poruchami spánku, rannou únavou, výkyvmi krvného tlaku a neustálym svalovým napätím.

Po 60. roku života je obzvlášť dôležité pozorne načúvať svojmu telu. Nie preto, že by sme sa mali báť veku, ale preto, že zdravie a kvalita života si vyžadujú šetrný prístup.

  1. Zaspávať na bruchu

Mnohí považujú spanie na bruchu za najpohodlnejšie a najbežnejšie. Zdá sa, že takto je ľahšie sa uvoľniť: schovať tvár do vankúša, podložiť si nohu, prikryť sa dekou a rýchlejšie zaspať. Z emocionálneho hľadiska sa táto poloha skutočne môže zdať pohodlná. Pre chrbticu, svaly a cievy sa však často stáva vážnou záťažou.

Keď človek spí na bruchu, jeho hlava je nútená byť otočená na jednu stranu po dobu niekoľkých hodín. Krčná chrbtica sa ocitá v neprirodzenej polohe a svaly sa nemôžu úplne uvoľniť. Dodatočná záťaž dopadá aj na bedrovú oblasť, najmä ak je matrac príliš mäkký a telo sa do neho prepadá.

V mladom veku sa organizmus ešte dokáže rýchlo vyrovnať s podobným nepohodlím. Ale po 60. roku života sú následky oveľa citeľnejšie. Ráno sa môžu objaviť bolesti krku, stuhnutosť, znecitlivenie rúk, ťažkosť v ramenách, napätie v chrbte a dokonca aj bolesti hlavy.

Mnohí sa roky snažia tieto príznaky odstrániť pomocou masti, tabliet a masáží, bez toho, aby si uvedomili, že zdroj problému môže spočívať doslova v polohe počas spánku.

V zrelom veku lekári často odporúčajú uprednostňovať spánok na boku alebo na chrbte. Takéto polohy umožňujú chrbtici byť bližšie k prirodzenému stavu a pomáhajú znížiť zaťaženie kĺbov, svalov a ciev.

Poloha počas spánku nie je vôbec maličkosť. Je to každodenná podpora chrbtice, ktorá sa po 60. roku života už nezotavuje tak rýchlo ako v mladosti.

  1. Spanie na starom, nepohodlnom alebo príliš vysokom vankúši

Mnohí nepripisujú bežnému vankúšu žiadny význam. Medzitým práve on každú noc určuje, v akej polohe sa bude hlava, krk a horná časť chrbta nachádzať počas šiestich až ôsmich hodín.

Časom každý vankúš stratí svoj pôvodný tvar. Môže sa stať príliš mäkkým, sploštiť sa, zhluknúť sa alebo naopak začať tlačiť na niektorých miestach. Človek si na toto nepohodlie postupne zvykne a prestane si všímať, že sa prebúdza s napätím v krku, ramenách a zátylku.

Obzvlášť škodlivé sú príliš vysoké vankúše. Kvôli nim je krk v nesprávnom uhle, môže dôjsť k narušeniu krvného obehu a svaly zostávajú napäté aj počas spánku.

Po 60. roku života sa takéto detaily začínajú výrazne prejavovať na celkovom zdravotnom stave. Človek môže spať celú noc, ale ráno sa aj tak zobudí vyčerpaný, podráždený, unavený a bez pocitu skutočného odpočinku.

Existuje jednoduchý znak dobrého spánku: po prebudení by telo nemalo pripomínať bolesťou. Nemala by byť prítomná bolestivosť, ťažkosť, stuhnutosť a pocit, akoby noc prešla bez regenerácie.

Správny vankúš by mal podporovať krk, a nie nútiť ho do nepohodlnej polohy. Niekedy môže obyčajná výmena starého vankúša zlepšiť zdravotný stav výraznejšie ako drahé procedúry a lieky.

Po šesťdesiatke už pohodlie nemožno považovať za rozmar. Stáva sa dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie.

  1. Nechať telefón celú noc pri hlave

Moderné zariadenia sa nenápadne dostali dokonca aj do spálne. Mnohí zaspávajú s telefónom v ruke, vkladajú si ho pod vankúš alebo ho nechávajú nabíjať priamo pri hlave.

Na prvý pohľad sa takýto zvyk zdá byť neškodný a bežný. Ale nejde len o spory o možnom vplyve žiarenia, na ktoré sa doteraz nedosiahla úplná zhoda.

Hlavný problém spočíva v neustálom vzrušení nervovej sústavy.

Človek ide spať po prečítaní správ, znepokojujúcich príspevkov, krátkych videí alebo nekonečného prúdu príspevkov na sociálnych sieťach. Aj v noci mozog zostáva v pohotovostnom režime: čo ak príde oznámenie, správa alebo hovor.

Po 60. roku života sa nervový systém stáva citlivejším na podobné podnety. Spánok sa stáva povrchným, nepokojným a prerušovaným. Človek sa v noci častejšie budí, dlhšie zaspáva a ráno pociťuje únavu namiesto sviežosti.

A zlý spánok v zrelom veku ovplyvňuje nielen náladu. Môže sa prejaviť na krvnom tlaku, pamäti, činnosti srdca, stave ciev a celkovej úrovni energie.

Odborníci čoraz častejšie odporúčajú aspoň hodinu pred spaním odložiť telefón ďalej od postele. Ticho, absencia jasného obrazovky a pokojné prostredie pomáhajú mozgu skutočne prejsť do režimu odpočinku.

Niekedy je najužitočnejším zvykom pred spaním jednoducho odložiť telefón, vypnúť obrazovku a dovoliť si byť v tichu.

  1. Náhle vstávanie z postele po prebudení

V mladosti si mnohí zvykli prebudiť sa a hneď vyskočiť z postele. Telo si ľahko poradilo s náhlymi pohybmi, rýchlym vstávaním a náhlym zmenou polohy tela.

Po 60. roku života sa však reakcia mení. Krvný tlak a cievy potrebujú viac času na prispôsobenie sa, keď človek z horizontálnej polohy náhle prejde do vertikálnej. Práve preto sa ráno môžu objaviť závraty, slabosť, zatmenie pred očami a pocit nestability.

Obzvlášť nebezpečné sú takéto momenty hneď po spánku, keď sa organizmus ešte nestihol úplne prebudiť.

Mnoho vážnych úrazov u ľudí v staršom veku sa stáva práve doma – doslova na ceste z postele do kúpeľne. Príčina je často veľmi jednoduchá: príliš prudké vstávanie po prebudení.

Nie je to slabosť a nie je to dôvod považovať sa za bezmocného. Je to normálna veková zvláštnosť, ktorú je dôležité zohľadniť.

Po prebudení je užitočné chvíľu ležať, potom sa pokojne posadiť na okraj postele, zhlboka sa nadýchnuť a dať telu čas, aby sa úplne prebralo. Takáto jednoduchá opatrnosť znižuje riziko pádov a pomáha vyhnúť sa zbytočnej záťaži na srdce a cievy.

Niekedy niekoľko pokojných minút ráno prinesie viac úžitku ako akýkoľvek zhon.

  1. Jedlo v posteli

Mnohým sa zvyk na jedenie v posteli zdá úplne neškodný. Čaj s sušienkami, sendvič pred televíziou, ľahká večera pri seriáli – to všetko sa vníma ako súčasť večerného oddychu.

V horizontálnej polohe však trávenie funguje horšie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť pálenia záhy, ťažkosti v žalúdku, nepríjemného pocitu a ďalších problémov s tráviacim systémom.

Po 60. roku života žalúdok a črevá už nefungujú tak rýchlo ako predtým. Preto sa nesprávne stravovacie návyky začínajú výraznejšie prejavovať na zdravotnom stave.

Okrem toho s vekom stúpa riziko zadusenia sa jedlom, najmä ak človek je v ľahu, rozpráva sa, rozptyľuje sa televíziou alebo sa ponáhľa.

Organizmus má rád poriadok oveľa viac, než si myslíme. Keď si človek zachová jednoduché každodenné rituály – pokojne si sadnúť za stôl, normálne sa najesť, neponáhľať sa a venovať pozornosť jedlu – telo to vníma ako stabilitu a funguje pokojnejšie.

Posteľ by mala zostať miestom na spanie a odpočinok a nemala by sa meniť na univerzálny priestor na jedenie, sledovanie televízie a všetky domáce práce.

Takéto návyky sa zdajú bezvýznamné len dovtedy, kým organizmus nezačne čoraz naliehavejšie pripomínať ich dôsledky.

  1. Zaspávať s úzkosťou a vnútorným napätím

Jedným z najčastejších a zároveň podceňovaných návykov po 60. roku života je zaspávať s ťažkými myšlienkami.

Počas dňa sa človek rozptyľuje domácimi povinnosťami, rozhovormi, televíziou, telefonátmi, nákupmi a rôznymi starosťami. Ale večer, keď v dome zavládne ticho, mnohí zostávajú sami so svojimi prežitkami.

Myšlienky o veku, zdraví, deťoch, minulých chybách, budúcnosti a nevyriešených problémoch sa začínajú znova a znova prehrávať v hlave. Zdravotná starostlivosť

Hlavná zložitosť spočíva v tom, že organizmus nevie „len tak sa trápiť“. Pre neho je úzkosť signálom nebezpečenstva. Na tomto pozadí stúpa úroveň stresu, napína sa nervová sústava, zhoršuje sa zaspávanie a znižuje sa kvalita spánku.

Neustále vnútorné napätie môže vyčerpávať rovnako, a niekedy dokonca viac, ako fyzická záťaž.

Existuje veľmi presné pozorovanie: v noci sa akýkoľvek problém zdá ťažší ako cez deň. A mnohí skutočne vnímajú, že v tme sa úzkostné myšlienky stávajú obzvlášť naliehavými.

Práve preto psychika pred spaním obzvlášť potrebuje pokoj, pocit bezpečia a jemný prechod k odpočinku.

Je užitočné vytvoriť si vlastné večerné rituály: vypiť si teplý čaj, vypočuť si pokojnú hudbu, prečítať si knihu, trochu sa prejsť alebo jednoducho pár minút posedieť v tichu bez televízie a telefónu.

Niekedy človek nepotrebuje nekonečný vnútorný monológ plný obáv, ale možnosť zastaviť sa, upokojiť sa a dopriať si oddych.

Prečo je po 60. roku života obzvlášť dôležité dbať na spánok

S pribúdajúcim vekom sa spánok stáva jednou z hlavných opôr zdravia. Práve v noci telo načerpáva sily, oddychuje nervová sústava, stabilizuje sa tlak a aktívnejšie prebiehajú procesy regenerácie tkanív.

Ak človek neustále spí nepokojne, málo alebo povrchne, telo sa rýchlejšie vyčerpáva. Klesá úroveň energie, zhoršuje sa pamäť, objavuje sa podráždenosť, znižuje sa koncentrácia a vzniká pocit neustálej únavy.

Adult couple in a summer garden. Handsome senior in a white shirt. Woman in a black blouse.

Po 60. roku života sa starostlivosť o spánok prestáva byť len otázkou pohodlia. Stáva sa plnohodnotnou súčasťou starostlivosti o zdravie a pohodu.

Niekedy aj malé zmeny prinášajú viditeľný výsledok: vhodný vankúš, pokojná večerná atmosféra, vyhnutie sa telefónu pred spaním a väčšia pozornosť voči signálom vlastného tela.

Zrelý vek nie je slabosť. Je to obdobie, keď človek začína obzvlášť dobre chápať hodnotu jednoduchých vecí: pokojnej noci, ľahkého prebudenia, absencie bolesti a vnútornej rovnováhy.

Práve po 60. roku prichádza hlboké pochopenie toho, že starostlivosť o seba nie je luxus ani prejav egoizmu, ale nevyhnutný rešpekt k životu, zdraviu a vlastnému organizmu.

Ak sa vám tento článok zdal užitočný, podeľte sa oň s rodinou, priateľmi a blízkymi. Možno práve tieto jednoduché rady pomôžu niekomu lepšie spať, cítiť sa pokojnejšie a zachovať si zdravie. Prihláste sa k odberu, aby vám neunikli nové užitočné články o zdraví, aktívnom živote a starostlivosti o seba po 60. roku života.