Celé sídlo sa postupne zmenilo. Klára sa opäť začala smiať, pobehovala po záhrade a so zvedavosťou objavovala svet okolo seba. Camilla sa nestala iba jej vychovávateľkou, ale aj dôvernou spoločníčkou kniežaťa Joaquína. Ich vzťah už dávno nepripomínal spojenie pána a jeho pomocníčky. Namiesto toho medzi nimi vznikalo skutočné puto založené na vzájomnej podpore, úcte a dôvere.
Služobníctvo, susedia aj miestna spoločnosť spočiatku diskutovali o nezvyčajnom postavení Camilly v kniežacom dome. Časom si však na nové pomery zvykli. Knieža Joaquín sa už nesnažil prispôsobovať očakávaniam spoločnosti. Rozhodol sa riadiť vlastným svedomím, spravodlivosťou a morálnymi zásadami.
Večery sa postupne predlžovali, no už neboli naplnené prázdnotou a smútkom. Knieža a Camilla často sedávali spolu v knižnici, listovali v starých knihách a rozprávali sa o živote, hudbe, piesňach i príbehoch, ktoré Camilla rozprávala Klárke.
Každý nový deň prinášal ďalší dôvod na radosť. Prvý úsmev po rannom prebudení, prvý príbeh o vtáčikoch, ktoré hniezdili v záhrade, či prvá kresba, na ktorej boli Klára, knieža Joaquín a Camilla zachytení spoločne ako skutočná rodina. Rodina, ktorej základom neboli iba pokrvné putá, ale predovšetkým láska, starostlivosť, vzájomná úcta a dôvera.
Z domu sa napokon vytratila všetka pochmúrnosť. Cez ťažké závesy opäť prenikali slnečné lúče a spolu so svetlom prinášali aj novú nádej. Láska, obetavosť a spravodlivosť dokážu prekonať dokonca aj tie najtemnejšie životné obdobia. Skutočná rodina totiž nevzniká iba na základe formálnych či pokrvných väzieb, ale predovšetkým vďaka pozornosti, rešpektu, láskavosti a úprimnej starostlivosti.