Nael a jeho manželka Susan sami vyrastali v detskom domove a už vtedy medzi nimi vznikol vážny vzťah. Susan porodila ich prvé dieťa, keď mala len štrnásť rokov.
Keď dosiahli plnoletosť, pár mal už tri deti. Mladá rodina Reifordovcov sa rozhodla, že to nekončí, chceli dať šťastie čo najväčšiemu počtu detí.
Susan rodila prakticky každý rok, najmladšie dieťa v ich rodine porodila vo veku štyridsať tri roky, hoci toto dieťa už neplánovali. Na druhej strane však vyrovnal počet súrodencov v rodine Reyfordovcov, ktorých bolo jedenásť.
Najstarší dedič Naela a Susan nedávno oslávil tridsiate druhé narodeniny. Táto udalosť sa zhodovala s presťahovaním do nového obrovského sídla, kde má teraz každé dieťa svoju vlastnú izbu.
Štát podporuje rodinu dotáciami a grantmi, ale rodičia s mnohými deťmi majú aj vlastný príjem z rodinnej pekárne.
Objem každodenných prác, s ktorými sa Reifordovci stretávajú, je ohromujúci, stačí spomenúť len pranie, niekedy práčka beží aj v noci, aby bolo ráno oblečenie čisté.
Nákup potravín robia Nael a starší synovia mikrobusom, aby na jeden raz nakúpili všetko, čo rodina potrebuje na daný deň.
Reifordovci oddychujú tiež spolu. Aby sa dostali k moru, najímajú si samostatný autobus, zvyčajne ich cesty platí mestský úrad alebo sponzori.
Či budú mať ešte jedno dieťa, nie je známe, všetko sa môže stať, a potom bude treba znova premýšľať o rovnováhe medzi dievčatami a chlapcami.