— Nie. Pretože mi pripomína, že aj keď zo stromov opadnú všetky listy, život sa na jar znovu prebudí. Presne ako my dvaja. Našli sme sa neskoro, ale aj tak sme stihli rozkvitnúť vo chvíli, keď to bolo najdôležitejšie.
Podala som mu šálku voňavého čaju a potichu som povedala:
— Čaká nás ešte veľa spoločných jesení, James.
Usmial sa.
A ja som vedela, že v tom jedinom úsmeve sa skrývala odpoveď na všetky moje obavy aj otázky.
O rok neskôr.
James sa úplne zotavil.
Každé ráno sme vytiahli starý bicykel na dvor, cestou k pekárovi kúpili ešte teplý chlieb a potom sa vrátili na verandu, kde sme spolu sedeli pri čaji.
Raz sa zasmial a povedal:
— Vieš, čo je zvláštne? Už len zvuk, keď naleješ vodu do čajníka, ma presvedčí, že moje srdce stále bije naplno.
Občas sa ma ľudia pýtali:
— Sarah, nikdy si neľutovala, že si Jamesa nestretla oveľa skôr?
Len som sa usmiala a pokojne odpovedala:
— Nie. Keby sme sa stretli skôr, možno by som ešte neprešla všetkým, čo ma naučilo rozpoznať skutočnú lásku. A možno by som si ju ani nedokázala vážiť.
V ten deň jemne pršalo.
Ako každé ráno som pripravila dve šálky čaju.
Lenže James už nesedel vo svojom starom drevenom kresle na verande.
Ležal v spálni.
Jeho dych bol čoraz tichší, pomalší a slabší.
Sedela som vedľa neho, pevne zvierala jeho ruku a so slzami stekajúcimi po tvári som prosila:
— Neodchádzaj ešte, James… Veď som ani nestihla dopiť dnešný čaj.
Usmial sa tým známym, pokojným úsmevom a jemne stisol moju dlaň.
— Už je všetko tak, ako má byť. Cítim vôňu škorice… a to mi úplne stačí, Sarah.
Potom pomaly zavrel oči.
Na perách mu zostal pokojný úsmev.
Akoby len na chvíľu zaspal.
O rok po jeho odchode som stále bývala v našom starom drevenom dome.
Každé jesenné ráno som pripravila dve šálky čaju.
Jednu som položila pred prázdne kreslo na verande.
A zakaždým som potichu zašepkala:
— James… čaj je pripravený. Len tento rok opadali javorové listy o niečo skôr.
V hĺbke srdca viem, že ma nikdy celkom neopustil.
Je vo vetre, ktorý sa preháňa pomedzi stromy.
Je vo vôni čaju so škoricou.
Je v každom údere môjho srdca.
Existuje láska, ktorá síce prichádza neskoro, no zostáva navždy.
Nepotrebuje veľké sľuby ani hlučné vyznania.
Niekedy stačí jediná šálka jesenného čaju, aby zahriala celý ľudský život.