Mal som tušiť, že moje narodeniny sa skončia katastrofou už vo chvíli, keď som zbadal svoju neter a synovca, ako si šepkajú ako malí sprisahanci a pritom na mňa vrhajú podozrivé pohľady. Napriek tomu by ma nič nedokázalo pripraviť na to, čo nasledovalo.
Ráno sa začalo dokonale. Slnečné lúče jemne prenikali cez okná, vlasy som mala čerstvo upravené zo salónu, make-up bez chybičky a na sebe šaty, v ktorých som sa cítila sama sebou – nie iba dcérou, sestrou alebo tetou. Oslavovala som tridsiatku a mala som právo cítiť sa výnimočne.
Zo záhrady sa ozývalo syčanie grilu a cinkanie pohárov. Otec sa staral o mäso na rošte, mama dokončovala prílohy a môj brat Mark postával opodiaľ s pivom v ruke, zabraný do niečoho smiešneho vo svojom telefóne.
A samozrejme, boli tam aj jeho deti.
Eva a Lily pobehovali medzi hosťami, kričali, strkali do ľudí a robili rozruch. V jednej chvíli som videla, ako pri bazéne narazili do mojej staršej susedky, pani Thompsonovej. Chudera sa ledva udržala na stoličke a s vydeseným výrazom zalapala po dychu.
Okamžite som sa pozrela na ich matku Jessicu. Predpokladala som, že ich konečne napomenie. Namiesto toho sa iba zasmiala.
„Ach, deti sú predsa deti!“
Mark sa dokonca uchechtol, no oči od telefónu ani nezdvihol.
Zaťala som zuby.
Pokoj, Liv. Dnes sú tvoje narodeniny.
Naozaj som sa snažila nechať to tak. Lenže o pár minút som si všimla niečo zvláštne. Eva a Lily stáli bokom, niečo si šepkali a potláčali smiech. Eva držala telefón a očividne nahrávala video. Ethan sa medzitým mierne prikrčil ako šprintér čakajúci na štartovací výstrel.
A vtedy mi to došlo.
Chystali sa ma zhodiť do bazéna.
Pohľadom som vyhľadala Jessicu. Videla ich. Presne vedela, čo plánujú.
A len sa usmievala.
Zhlboka som sa nadýchla a rozhodla sa zahrať ich hru.
V okamihu, keď sa na mňa vrhli, som ustúpila nabok.
ŠPLECH!
Eva a Lily skončili vo vode. Zmätene mávali rukami a ich oči sa rozšírili od šoku.
Na sekundu zavládlo absolútne ticho.
Potom sa ozval prenikavý krik.
„AKO SI MOHLA DOPUSTIŤ, ABY SPADLI?!“
Jessica sa vyrútila dopredu s tvárou červenou od hnevu. Pozerala na mňa tak, akoby som práve spáchala zločin.
Prekvapene som zamrkala.
„Dopustiť? Veď sa ma snažili strčiť do bazéna.“
Ani sa na deti nepozrela. Ani sa neopýtala, či sú v poriadku.
Namiesto toho si chytila hlavu.
„Ich iPhony!“ vykríkla zúfalo. „Vieš vôbec, koľko stáli?“
Neveriacky som na ňu pozerala.
„Možno si ich mala radšej strážiť namiesto toho, aby si sa na tom zabávala.“
Mark konečne zdvihol zrak, pozrel na mokré deti a len si povzdychol.
„To je nepríjemné.“
Podala som Eve a Lily uteráky, no Jessica pokračovala vo svojej tiráde.
„Je to tvoja vina, Olivia! Vedela si, že spadnú!“
Sucho som sa zasmiala.
„Áno. Presne tak, ako si ty vedela, že sa ma pokúsia zhodiť do vody. Mala som tam podľa teba len stáť a čakať?“
Jessica pohŕdavo pokrútila hlavou.
„To je neuveriteľné.“
„Nie,“ odvetila som pokojne. „Neuveriteľná si ty, Jessica.“
Vzala som si svoj drink a poriadne sa napila.
Tak teda všetko najlepšie k mojim prekliatym narodeninám.
Nasledujúce ráno som sa zobudila stále podráždená z udalostí predchádzajúceho dňa. Siahla som po telefóne v nádeji, že ma čaká nejaký vtipný obrázok alebo oneskorené blahoželanie.
Namiesto toho som našla správu od Jessicy.
Obsahovala odkaz.
Zo zvedavosti som naň klikla a okamžite mi stuhol výraz.
Otvorila sa stránka Apple Store s dvoma úplne novými iPhonmi – tými najdrahšími modelmi.
Keď som uvidela cenu, skoro mi prišlo nevoľno.
O pár sekúnd prišla ďalšia správa.
Jessica: Keďže si dovolila, aby spadli do vody, musíš im kúpiť nové telefóny. Je to TVOJA vina.
Posadila som sa na posteli.
Neverila som vlastným očiam.
Ja: To nemôžeš myslieť vážne.
Odpoveď prišla okamžite.
Jessica: Si dospelá. Mala si ich nechať, nech ťa strčia do bazéna. Veď by si sa nerozpustila.
Z hrdla mi unikol neveriaci smiech.
Tá drzosť bola až neuveriteľná.
Naozaj si myslela, že nesiem zodpovednosť za telefóny jej detí len preto, že som odmietla skončiť vo vode?
Prestala som byť zdvorilá.
Ja: Ani sa ma nepokúšaj manipulovať pocitmi viny.
Tentoraz už neodpísala.
Považovala som to za svoje malé víťazstvo, odložila telefón a pokračovala vo svojom dni v presvedčení, že táto absurdná záležitosť je uzavretá.
Mýlila som sa.
Na druhý deň popoludní niekto zazvonil pri dverách.
Keď som otvorila, stála tam Jessica.
S balónmi.
Na krátky okamih som si myslela, že prišla ospravedlniť sa. Možno si konečne uvedomila svoje správanie.
Potom som si však všimla auto zaparkované za ňou.
Mark práve vyberal z kufra výzdobu.
A vtedy som si spomenula.
Ešte pred všetkými problémami sme sa dohodli, že narodeninová oslava Evy sa uskutoční u mňa doma.
Pri bazéne.
Jessica sa usmievala tým svojím sebavedomým úsmevom.